  |
ŽilinaMesto Žilina je centrum severozápadného Slovenska a jedno z najväčších miest Slovenskej republiky. Je sídlom orgánov Žilinského kraja. Samotná Žilina má rozlohu 80 km2 a viac ako 85 tisíc obyvateľov. Leží v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka. Žilina sa člení na 19 mestských častí. Prvá písomná zmienka o území pochádza z roku 1208, spomína sa ako terra de Selinan. V roku 1297 sa v listinách objavuje názov Zilna a podľa dokladov z apríla 1312, bola už mestom. V roku 1381 si tunajší Slováci vymohli na panovníkovi zrovnoprávnenie s nemeckými kolonistami - listinu Privilégium pre žilinských Slovákov vydal v máji uhorský kráľ Ľudovít l. Veľký. Zásadný význam pre rozvoj mesta malo vybudovanie železničných tratí koncom 19. storočia. Od roku 1959 boli v meste postavené sídliská Hliny, Vlčince, Solinky, v súčasnosti pokračuje výstavba sídliska Hájik. Od roku 1990 mesto prechádza búrlivým rozvojom. Realizuje sa zásadná rekonštrukcia historického jadra mesta, mnohých ulíc a námestí. Mesto z vlastných zdrojov buduje ekologickú trolejbusovú dopravu. Významnou stavbou je Vodné dielo Žilina, ktoré sa začalo stavať v októbri roku 1994, prvá turbína bola spustená v decembri 1997. V roku 1960 sa do Žiliny presťahovala Vysoká škola dopravná, dnešná Žilinská univerzita. V meste je aj konzervatórium, jazyková škola, množstvo stredných škôl. Žilina je východiskom do Javorníkov, Kysuckej vrchoviny, Malej Fatry a Strážovských vrchov, uprostzred ktorých leží a kam vedú priamo z mesta a miestnych častí značkované chodníky. Letisko Žilina, poskytujúce aj vyhliadkové lety nad Žilinou a okolím, sa nachádza 10 km západne od Žiliny v Dolnom Hričove. |
 |
Budatínsky zámok je historickou a architektonickou pamiatkou mesta Žiliny. Stojí ako tzv. vodný hrad na sútoku Kysuce s Váhom v miestnej časti Budatín. Postavili ho v druhej polovici 13. storočia ako stredovekú pevnosť na ochranu obchodnej cesty vedúcej zo Sliezska, resp. Poľska do južných krajín, po ktorej sa dopravoval jantár z brehov Baltického mora. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku. Dnešný objekt sa skladá z vlastného hradu s dominujúcou vežou a z predhradia. Sídli v ňom Považské múzeum. |
 |
Z pamiatok nemožno opomenúť ani Mariánsky stĺp s Immaculatou, zasvätený nepoškvrnenej Panne Márii, Farský kostol, Sirotársky kostol, Rosenfeldov a Finančný palác a niektoré z domov na Mariánskom námestí. |
| späť na www.kunerad.sk www.rajecke-teplice.com | |